Mám 33 rokov as priateľom 28 rokov spolu budeme v máji 4 roky, začiatok vzťahu bol celkom pekný, nemala som práve velké šťastie na chlapov a do neho som sa zamilovala prekvapivo strašne rýchlo, pretože ma dokázal rozosmiať, bol pekný, šarmantný a dával mi tú pozornosť, ktorú som dlho nemala a potrebovala som ju, chcel vzťah a ženskú čo sa vie postarať v domácnosti a o všetko. Vždy som chcela žiť v dome so záhradou, som z dediny, takže mi práca na záhrade nebola cudzia, rada sa všetkému priučím a som celkom kreatívna, nemám ľavé ruky..

No a museli sme sa z bytu s dvoma psami presťahovať do lacnejšieho, kde budu bývať v priebehu stavby domu, túžila som po vlastnom bývaní a on chcel tiež dom, takže sa začalo všetko vybavovať, kúpili sme hrubú stavbu a bohužiaľ a vďaka bohu zároveň som otehotnela, hrozilo mi, že nebudem mať deti vôbec, on to vedel, ale radosť nemal, pretože to znamenalo, že prestanem zarábať a stavba domu bude ešte ťažšie.. Išla som do toho všetkého naozaj s veľkou motiváciou, nič pre mňa nebolo viac, než stihnúť dostavať barak a mať krásny bývanie pre našu rodinu, v tom byte som totiž nechcela zostať s bábätkom ani minútu, zatuchli byt plný plesne, kúrenie na prd, majiteľa čakali aj až odídem, aby to zrekonštruovali.

Takže som celé tehotenstvo strávila plánovaním stavby, objednávania materiálu, počítania, merania, postupov všetkých prác, nevedela sem nič, ale všetko sa dá naučiť, keď človek chce. a pozerať sa na kraviny v telefóne, navyše sme stavali v čase čovidu a mal dosť voľna, musela som ho ťahať z postele, kým vyliezol, tak som došla z oboch psov von, na nákup, uvarila som mu kávu a väčšinou len čakala, kým vyrazíme makať, takto celé tehotenstvo a so všetkým sem pomáhala, hovorila sem čo a ako, pre čo obe som si hovorila, že by to bezo mňa asi nezvládol.